Nasledujúce všeobecné právne poučenie informuje dlžníka o právach veriteľa pri vymáhaní pohľadávok, upozorňuje o možných právnych postihoch a následkoch neplnenia si zmluvných záväzkov a odporúča vyplatenie pohľadávky mimosúdnou cestou bez navýšenia o príslušenstvo pohľadávky (úroky, úroky z omeškania) a bez dodatočných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Toto poučenie uvádza právne informácie platné pre všetkých dlžníkov bez ohľadu na to či sa jedná o fyzické alebo právnické osoby.
V prípade, ak nedôjde k uhradeniu pohľadávky, alebo k uzatvoreniu dohody o vyplatení, veriteľ si uplatní svoje právo žalobou na súde podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a následnej exekúcie v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Začiatok a priebeh SÚDNEHO KONANIA:
Veriteľ v prípade, ak si dlžník neplní svoj záväzok riadne a včas, pristúpi k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo k žalobe na vydanie rozsudku na príslušnom okresnom súde v súlade s § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
Navýšenie pohľadávky o príslušenstvo v súdnom konaní:
Výška pohľadávky narastá o úroky z omeškania, ktoré si veriteľ uplatňuje podľa § 121 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súdnom konaní podľa § 251 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku dlžná suma narastá o trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia a to o súdny poplatok vo výške 6 % z výšky istiny pohľadávky, minimálne však 16,50 EUR, najviac 16 596,50 EUR, a trovy právneho zastúpenia advokáta v závislosti od rozhodnutia súdu v minimálnej výške 63,36 EUR.
Finálna fáza vymáhania pohľadávok – EXEKUČNÉ KONANIE:
Exekučné konanie umožňuje jednotlivými zákonom špecifikovanými postupmi dosiahnuť uspokojenie oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Pokiaľ Vás ani právoplatné rozhodnutie súdu nedonúti splniť si svoj vykonateľný záväzok obracia sa oprávnený na súdneho exekútora. Proces exekúcie upravuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na základe právoplatného platobného rozkazu alebo rozsudku súdu ako exekučného titulu je veriteľ oprávnený podať návrh na začatie exekúcie podľa § 36 odsek 1 Exekučného poriadku.
Priebeh EXEKÚCIE:
- Súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
- Exekútor zašle povinnému i oprávnenému upovedomenie o začatí exekúcie, spôsobe vykonania exekúcie a o predbežných trovách exekúcie.
- Povinnému sa uloží povinnosť uspokojiť pohľadávku a zákaz nakladať so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Navýšenie pohľadávky v EXEKÚCII:
Výška pohľadávky vyplýva z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. V exekúcii sa však záväzok navyšuje o odmenu exekútora, náklady exekúcie a trovy advokáta v exekučnom konaní. V priebehu exekučného konania sa pohľadávka v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku navyšuje o poplatok spojený s návrhom na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov exekútora a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Podľa § 9 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej určenie, najviac 33 000 EUR + DPH.
Osobitné právne upozornenie pre fyzické osoby »
Voči fyzickej osobe exekútor postupuje osobitnými spôsobmi vykonávania exekúcie postihujúcimi ich majetok ako fyzickej osoby.
Spôsoby vykonávania EXEKÚCIE:
V rámci exekučného konania exekútor podľa § 63 odsek 1 Exekučného poriadku vymáha peňažnú sumu:
- zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
- prikázaním pohľadávky (zablokovaním bankových účtov a vykonávaním zrážok z účtu)
- predajom hnuteľných vecí
- predajom cenných papierov
- predajom nehnuteľnosti
- predajom podniku
Podľa § 119 je exekútor oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných priestorov, kde má povinný svoj majetok.
Exekúcia je exekútorom podľa § 46 odsek 8 Exekučného poriadku vykonávaná až do momentu uspokojenia pohľadávky veriteľa, teda môže byť vykonávaná po celý život dlžníka a aj voči jeho dedičom.
V súlade s § 35 Exekučného poriadku môže exekúcia postihovať aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Ak sa počas exekúcie zbavujete majetku môže veriteľ dosiahnuť že Vaše uvedené právne úkony budú v súlade s § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neúčinné a exekúcia postihne aj tretie osoby na ktoré ste majetok previedli.
Osobitné právne upozornenie pre právnické osoby »
Nasledujúce právne upozornenie informuje o osobitnej zodpovednosti štatutárnych orgánov právnických osôb vo vzťahu k veriteľom a k neplneniu záväzkov obchodných spoločností, družstiev a iných subjektov.
Spoločnosť v kríze:
Spoločnosť v kríze v zmysle ustanovení § 67a až § 67j zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka sa vymedzuje platobnou neschopnosťou, predĺžením, ako aj nedostatkom vlastných zdrojov krytia majetku (t.j. hroziacim úpadkom).
Zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločnosti v kríze:
Ak štatutárny orgán zistí, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musel zistiť, že spoločnosť je v kríze, musí urobiť všetko čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení. Inak povedané, bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie tohto orgánu.
Za predpokladu konania člena štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou, v intencii ustanovení § 67a a nasl. Obchodného zákonník, sa vedomosť o kríze odvíja nie len od výročných účtovných podkladov, ale môže vyplynúť aj z objektívnej znalosti priebežných účtovných a ekonomických informácií definujúcich stav spoločnosti.
Spoločnosť v úpadku:
Úpadok je stav, v ktorom je dlžník platobne neschopný alebo predlžený.
Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
Návrh na vyhlásenie konkurzu a na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na miestne príslušnom konkurznom súde podľa sídla dlžníka.
Zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločnosti v úpadku:
Podľa § 11 odsek 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Zákon nerozlišuje, či porušenie povinnosti bolo úmyselné alebo len z nedbanlivosti a člen štatutárneho orgánu následne zodpovedá za škody celým svojím majetkom.
Sankcie za porušenie povinností štatutárnych orgánov:
V súlade s § 135a odsek 5 Obchodného zákonníka môžu veritelia spoločnosti priamo voči štatutárnym orgánom spoločnosti ako fyzickej osobe uplatniť nárok na náhradu spoločnosti spôsobenej škody, ak nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
S účinnosťou od 01.01.2016 bola inkorporovaná do ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje zmluvnú pokutu vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo predstavuje sumu EUR 12.500,-. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
Povinnosť zaplatiť pokutu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu vznikne individuálne každému členovi štatutárneho orgánu.
§74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postup správcu a súdu pri vymáhaní/priznaní zmluvnej pokuty z titulu nesplnenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj možnosti liberácie osoby, ktorá povinnosť podať návrh porušila.
Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.
Register diskvalifikácií/vylúčení:
S účinnosťou od 01.01.2016 sa zavádza tzv. register diskvalifikácií. V zmysle nového § 13a Obchodného zákonníka bude môcť súd rozhodnutím určiť, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len “rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nebude môcť vykonávať funkciu
- člena štatutárneho orgánu, alebo
- člena dozorného orgánu
v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len “vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.
Rozhodnutím o vylúčení bude rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon – napr. právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať takú funkciu, alebo právoplatný rozsudok súdu v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti štatutárovi zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom orgánu, vedúcim či prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Svoje vylúčenie je im zástupca povinný oznámiť bez zbytočného odkladu. Ak by takým vylúčením vznikla dotknutým spoločnostiam či družstvám škoda, je vylúčený zástupca povinný ich upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.
Kto by osobne alebo prostredníctvom iných osôb konal ako vylúčený zástupca, vyhlasuje tým veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení.
Register diskvalifikácií vedie Okresný súd Žilina, s obvodom pre celú Slovenskú republiku. V prípade návrhu na zápis
- člena štatutárneho alebo dozorného orgánu,
- vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, alebo
- prokuristu
Príslušný registrový súd (t.j. súd príslušný viesť v danom obvode obchodný register) preverí v registri diskvalifikácií, či osoba, ktorá sa má zapísať, nie je vylúčená.
Registrový súd aj bez návrhu vykoná výmaz zapísaného člena štatutárneho či dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v obchodnej spoločnosti alebo v družstve, ktorý je vylúčený.
